Infrazvuk a zvieratá

 

    Výskumy ukázali, že infrazvuk vnímajú mnohé morské živočíchy (ryby, medúzy). Je to pre nich varovanie pred vlnobitím a búrkami. Možnosti zachytávať zvukové kmity rôznej frekvencie majú jednotlivé zvieratá odlišné od ľudí, čo vyplýva z rozdielu stavby sluchového ústrojenstva.

    Slimáky dokážu napríklad zachytiť iba veľmi úzku škálu od 200 do 800 Hz.

    Netopiere však zachytajú frekvenčný rozsah od 1000 Hz až do 120 000 Hz.

    Naopak holuby dokážu počuť zvuky veľmi nízkych frekvencií, v infrazvukovom pásme 0,1 až 16 Hz. Pomocou tejto schopnosti dokážu registrovať vlny blížiaceho sa zemetrasenia.

    Slony komunikujú pomocou infrazvuku až do vzdialenosti 15 km. Podobne mnohé vtáky a morské zvieratá majú špeciálnu schopnosť zachytiť infrazvukové kmity, tzv. „hlas mora“, ktoré predchádzajú búrkam.

    Značne citlivé sú na ne medúzy, ktoré niekoľko hodín pred búrkou odplávajú od brehu a morské blchy, ktoré vylezú na súš.

    Niektoré veľryby dokonca pomocou infrazvukových kmitov lovia korisť tak, že ju dokážu omráčiť pomocou nepočuteľných zvukov. 

      Echolokácia

    Je to používanie ozvien zvukov produkovaného určitými zvieratami za účelom zistenia prekážok a potravy. Zvieratá, ktoré používajú echolokáciu, žijú prevažne tam, kde je nedostatok svetla.

Niektoré z týchto zvierat sú netopiere, delfíny, niektoré druhy veľrýb, niekoľko druhov vtákov. Prvým krokom pri echolokácii je vydávanie zvuku.

 

Bibliografia: Infrazvuk a zvieratá. https://sk.wikipedia.org/wiki/Echolok%C3%A1cia_%28biol%C3%B3gia%29 (28.12.2010)